Milujem divadlo. To Ti musím povedať. Mám rád drámy, mám rád komédie a najmä divadelné hry zo života. Baví ma, keď sa prenesiem do iného prostredia, iného obdobia a môžem dej prežívať s hercami na javisku. Zabúdam na svoje starosti, som súčasťou iného sveta.
A najviac ma baví to, že divadlo mi nikdy nepovie, čo si mám myslieť. Nepodsúva mi zaručený názor. Kto je dobrý. Kto je zlý. Čo je správne. A čo nie. Divadlo mi necháva priestor môcť spomaliť, precítiť a užiť si daný okamih.
Ak sa pýtaš, prečo tu ospevujem divadlo, chcem Ti dať typ na parádne divadelné predstavenie. Činohra Národného divadla v Košiciach má vo svojom repertoári divadelnú inscenáciu Banský kvet. Je to presne ten typ hry, ktorá je zo života.
Príbeh je zasadený do bohom zabudnutej banskej obce kdesi na Gemeri. Zachytáva realitu baníckej rodiny, v ktorej sa baníctvo dedilo z pokolenia na pokolenie. Chtiac i nechtiac. A potom sa bane zavreli. A s nimi sa zmenil aj život ľudí, ktorí v tej obci zostali. V ich novom živote sa mieša všeličo. Alkohol. Samota. Frustrácia. Smútok. Ale aj nádej. Ľudskosť. Krehkosť. Priateľstvo. Láska.
Viac Ti prezrádzať nechcem. Ak som v Tebe prebudil zvedavosť, som rád. Kupuj lístky, ak ešte sú. Divadlo je super a naši herci tiež.
P. S. Ja som už svoj Banský kvet pochopil.
