Mesto Gelnica som vždy vnímal ako okresné mesto, ktorého najnavštevovanejšou inštitúciou je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Daňový úrad. Vnímal som ho ako mesto, kde je paradoxne krajšie a zaujímavejšie jeho okolie, než centrum mesta. No vďaka potulkám po stopách baníctva som tu našiel dosť zaujímavých miest, ktoré môj pohľad na Gelnicu zmenili.
Ako som sa dozvedel, v minulosti bola Gelnica slobodným banským mestom. Výraznú úlohu v jej rozvoji malo nemecké obyvateľstvo, ktoré sa sem prisťahovalo. Ťažilo sa tu striebro, zlato, meď, železná ruda a ortuť. Má teda zaujímavú históriu, s ktorou som sa dnes aspoň čiastočne zoznámil.
Najpovolanejším miestom, kde sa o baníctve dá dozvedieť je Banícke múzeum. No to bolo dnes zavreté. Ale. Pár metrov od neho – na blízkom parkovisku začína Banský náučný chodník Gelnica. Z Baníckeho námestia som sa teda vydal asi päť kilometrov po Turzovskej ulici, ktorá ma doviedla k Štôlni Jozef. Šiel som po asfaltke, ktorá ma nie veľmi bavila, ale je super, že vďaka nej si chodník môžu prejsť aj rodinky s kočiarmi, bicykle či kolobežky. Pri vykračovaní som minul šesť infotabúľ, ktoré mapujú nielen banícku históriu mesta.
Najzaujímavejšou lokalitou náučného chodníka je Banský skanzen a už spomenutá Štôlňa Jozef. Nachádzajú sa na „konci“ chodníka. Obe lokality sú súčasťou expozície Banského múzea a do štôlne sa dá dokonca aj fárať. Ak sa sem vyberieš, informácie o vstupoch si radšej pozri vopred na internete. Dĺžka štôlne je približne 1700 metrov, no sprístupnených je asi 550 metrov. Podzemné dobrodrúžstvo som zažil ako inak – s prilbou na hlave a baterkou. Mimochodom. Dedičná štôlňa je banská chodba, ktorá je vyrazená do svahu a slúžila na odvodňovanie vyššie položených obzorov. „Dedičná“ teda znamená, že mala trvalé právo na odvodňovanie banského diela.
Táto štôlňa vznikla zrejme v 17. storočí. Po úpadku medi v 19. storočí stratila svoj význam. Nechala sa „ladom“ a druhý dych dostala v 70. rokoch. Zámerom totiž bolo prepojenie s chodbami na žile Krížová vetracím komínom. No v 90. rokoch bola opäť uzavretá. Opäť nechaná ladom. Jej ústie bolo zavalené a štôlňa čakala na svoje ďalšie oživenie. To prišlo v roku 2016, kedy sa jej brána otvorila pre nadšencov geomontánnej turistiky.
V blízkosti štôlne sa nachádza aj Banský skanzen, socha baníka, drevené lavice a stôl, kde sa dá posedieť a odpočinúť. Moje ďalšie kroky však viedli na Turzov – k Hornému tajchu. Tieto umelo vybudované „jazerá“ slúžili pre potreby banskej prevádzky. Nádrže zásobovali vodou banské zariadenia. Po útlme baníctva sa oblasť stala vyhľadávaným rekreačným miestom s klimatickými kúpeľmi. Liečili sa tu nervové choroby a choroby dýchacích ciest. Dnes sa tu zachovala jedna pôvodná budova postavená v duchu tatranskej architektúry. V okolí sú vybudované lavičky, ktoré poskytujú oddych. V tajchu sa dá okúpať – na vlastnú zodpovednosť.
Výlet po Gelnici mal niečo do seba. Nestihol som dnes už hrad a určite sa chcem vrátiť do múzea. Som presvedčený, že za návštevu stojí aj Banský skanzen, ktorý dnes nebol otvorený. Zdá sa, že Gelnica už nie je Šípková Ruženka, ktorá čaká na svoje prebudenie. Mám pocit, že sa už prebúdza. Aspoň z časti…
